\u017dijeme v upon\u00e1h\u013eanej dobe plnej stresu a nedostatku \u010dasu. Dok\u00e1\u017eeme sa zastavi\u0165, dok\u00e1\u017eeme spomali\u0165 tempo? Za \u010d\u00edm sa nah\u00e1\u0148ame? Pre\u010do nem\u00e1me na ni\u010d \u010das? Pre\u010do sme v ustavi\u010dnom strese, ne\u0161\u0165astn\u00ed, nespokojn\u00ed?<\/p>\n\n\n\n
Je to o sp\u00f4sobe myslenia, o sp\u00f4sobe bytia. V\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s m\u00e1 ten probl\u00e9m, \u017ee st\u00e1le v hlave nie\u010do rie\u0161i: \u010do treba spravi\u0165, \u010do mus\u00edm stihn\u00fa\u0165, \u010do ma \u010dak\u00e1 doma, v pr\u00e1ci, \u010do sa deje vo svete. Analyzujeme a dopredu sa tr\u00e1pime, ako sa bude vyv\u00edja\u0165 t\u00e1 \u010di on\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165, alebo \u010do sa kedy stalo a nemalo sa sta\u0165, \u010do kto urobil alebo neurobil… A zrazu s\u00fa cel\u00e9 hodiny a dni pre\u010d a my si uvedom\u00edme, \u017ee ni\u010d poriadne nest\u00edhame, \u017ee je n\u00e1m nani\u010d a to\u010d\u00edme sa dookola v tom istom koloto\u010di. Zabudli sme \u017eivot \u017ei\u0165 v tele<\/strong>, v s\u00fa\u010dasnosti, st\u00e1le sme mys\u013eou niekde inde a nie tu a teraz<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n \u010co to znamen\u00e1 by \u0165 tu a teraz? Znamen\u00e1 to, \u017ee pre\u017e\u00edvame pr\u00edtomn\u00fd okamih<\/strong>, \u017ee sa neto\u010d\u00edme v svete my\u0161lienok. Sta\u010d\u00ed si v\u0161imn\u00fa\u0165 mal\u00e9 deti pri hre. Tie s\u00fa majstrami v \u017eivote tu a teraz. \u010coko\u013evek robia, robia to naplno, s\u00fa absol\u00fatne s\u00fastreden\u00e9. S\u00fa ponoren\u00e9 v pr\u00edtomnom okamihu.<\/p>\n\n\n\n Ako to urobi\u0165? Treba za\u010da\u0165 sledova\u0165 a kontrolova\u0165 svoje my\u0161lienky<\/strong>. Ke\u010f sa stanem nez\u00fa\u010dastnen\u00fdm pozorovate\u013eom svojich my\u0161lienok, tie sa za\u010dn\u00fa rozpl\u00fdva\u0165, str\u00e1ca\u0165 a za\u010dnem vn\u00edma\u0165 pocit \u010dist\u00e9ho bytia. Nepr\u00edjemn\u00e9 my\u0161lienky neodo\u017eenieme. \u010d\u00edm viac s nimi bojujeme, t\u00fdm viac dom\u0155zaj\u00fa. Sk\u00faste sa otravnej my\u0161lienky op\u00fdta\u0165: \u010co odo m\u0148a chce\u0161? Budete prekvapen\u00ed v\u00fdsledkom.<\/p>\n\n\n\n V\u0161imnite si, o \u010dom s\u00fa be\u017en\u00e9 rozhovory be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed. M\u00e1me tak\u00fd zlozvyk: st\u00e1le sa na nie\u010do s\u0165a\u017eujeme, zaober\u00e1me sa probl\u00e9mami, chorobami, staros\u0165ami, t\u00fdm, \u010do n\u00e1m vad\u00ed, \u010do n\u00e1s \u0165a\u017e\u00ed, ak\u00ed sme chor\u00ed, ako m\u00e1me m\u00e1lo pe\u0148az\u00ed a m\u00e1lo \u010dasu, ako n\u00e1m kto ubl\u00ed\u017eil, ak\u00ed s\u00fa t\u00ed \u013eudia zl\u00ed… Mysl\u00edme de\u0161trukt\u00edvne (s negat\u00edvnymi my\u0161lienkami a \u010dinmi smerom do okolia) a sebade\u0161trukt\u00edvne (s negat\u00edvnymi my\u0161lienkami a \u010dinmi zameran\u00fdmi na seba): \u201e ja hlup\u00e1k, ne\u0161\u0165astn\u00edk, som ja ale ne\u0161ikovn\u00e1, \u0161kared\u00e1, tu\u010dn\u00e1, chud\u00e1\u201c, doplni\u0165 si m\u00f4\u017eete \u010do v\u00e1s napadne. Potom sa ale nem\u00f4\u017eeme \u010dudova\u0165, \u017ee m\u00e1me pr\u00e1ve tak\u00fd \u017eivot. Preto\u017ee \u010di u\u017e o tom vieme alebo nie, ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s je tvorcom<\/strong> svojho \u017eivota<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n My\u0161lienky s\u00fa<\/strong> tou prvotnou hybnou silou<\/strong>, ktor\u00e1 d\u00e1va do pohybu deje a \u010diny. Na \u010do mysl\u00edme, o \u010dom rozpr\u00e1vame, to sa st\u00e1va na\u0161ou skuto\u010dnos\u0165ou, to \u017eijeme. Ak chceme vysko\u010di\u0165 z tohto koloto\u010da, m\u00f4\u017eeme to urobi\u0165 jedine zmenou myslenia<\/strong>. Presta\u0165 sa kone\u010dne zaobera\u0165 t\u00fdm, \u010do nechceme, a za\u010da\u0165 najprv my\u0161lienkovo a postupne aj \u017eit\u00edm tvori\u0165 svoj svet tak\u00fd ak\u00fdm by mal by\u0165: \u017ei\u0165 l\u00e1sku, m\u00fadros\u0165, rados\u0165, slobodu, vz\u00e1jomnos\u0165, pokoru, d\u00f4veru a v\u010faku<\/strong>. By\u0165 vo vn\u00fatornej a vonkaj\u0161ej harm\u00f3nii, by\u0165 vo svojom strede<\/strong>. Preto treba sledova\u0165 svoje myslenie a to, \u010do hovor\u00edme. Zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f si uvedom\u00edme, \u017ee sme sk\u013azli do de\u0161trukt\u00edvnych my\u0161lienkov\u00fdch foriem, treba sa zastavi\u0165, ospravedlni\u0165 sa (aj sebe) a na hradi\u0165 ich prospe\u0161n\u00fdmi formami.<\/p>\n\n\n\n Zo \u017eivota n\u00e1m neod\u00edde to, \u010do nechceme len preto, \u017ee to nechceme. T\u00fdm, \u017ee mysl\u00edme na to, \u010do nechceme, to v podstate posil\u0148ujeme, svojou pozornos\u0165ou tomu akoby d\u00e1vame energiu. V prvom rade mus\u00edme vedie\u0165, \u010do chceme a by\u0165 v\u010fa\u010dn\u00ed za v\u0161etko to kr\u00e1sne, \u010do m\u00e1me (aj ke\u010f sa n\u00e1m zd\u00e1, \u017ee je toho \u017ealostne m\u00e1lo) a sn\u00edva\u0165, predstavova\u0165 si, vykres\u013eova\u0165 si, naci\u0165ova\u0165 a samozrejme aj kona\u0165 v smere svojich t\u00fa\u017eob.<\/p>\n\n\n\n Napr\u00edklad namiesto chcem zarobi\u0165 ve\u013ea pe\u0148az\u00ed, aby som si potom mohol dobre \u017ei\u0165, je lep\u0161ie pomyslie\u0165 si\/poveda\u0165: \u010fakujem, \u017ee \u017eijem blahobytn\u00fdm \u017eivotom a hlavne predstavi\u0165 si ten pocit (aj ke\u010f v realite ten blahobyt zatia\u013e nevidno. Ve\u010f ka\u017ed\u00e9mu \u010dinu predch\u00e1dza my\u0161lienka).<\/p>\n\n\n\n Ale pozor na \u017eelania<\/strong>! Plnia sa v\u017edy doslova a do bodky, potom u\u017e je neskoro narieka\u0165 \u201enie tak som to myslel\u201c. Najlep\u0161ie je presta\u0165 ustavi\u010dne nie\u010do chcie\u0165 alebo nechcie\u0165. Efekt\u00edvnej\u0161ie je \u017ei\u0165 v stave v\u010fa\u010dnosti a oce\u0148ovania.<\/p>\n\n\n\n \u010c\u00edm viac sa n\u00e1m dar\u00ed predstavova\u0165 si v pr\u00edtomnosti s predstavami z\u00e1rove\u0148 poci\u0165ova\u0165 \u0161\u0165astie, l\u00e1sku, pohodu a v\u010fa\u010dnos\u0165, t\u00fdm viac n\u00e1m jej vch\u00e1dza do \u017eivota a postupne nahr\u00e1dza pocity ne\u0161\u0165astia, nel\u00e1sky a nepohody. Lebo ned\u00e1 sa by\u0165 naraz \u0161\u0165astn\u00fd aj ne\u0161\u0165astn\u00fd, smutn\u00fd aj vesel\u00fd, v harm\u00f3nii aj v chaose. V skuto\u010dnosti je to vec vedom\u00e9ho v\u00fdberu<\/strong> ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s, ako sa bude c\u00edti\u0165<\/strong>. Teraz m\u00f4\u017eete namietnu\u0165, \u017ee takto to predsa v skuto\u010dnosti nefunguje. Nu\u017e, majster sa majstrom nerod\u00ed, majster sa majstrom postupne st\u00e1va dennodennou pr\u00e1cou na sebe. <\/p>\n\n\n\n Od \u017eivota v\u017edy nedostaneme to, po \u010dom t\u00fa\u017eime. Ve\u010f \u017eiadny s\u00fadny dospel\u00fd ned\u00e1 die\u0165a\u0165u do r\u00fak ostr\u00fd n\u00f4\u017e len preto, \u017ee sa s n\u00edm chce silou-mocou hra\u0165. My vo svojom \u013eudskom rozume, na rozdiel od prozrete\u013enosti, nie sme schopn\u00ed pochopi\u0165 v\u0161etky mo\u017en\u00e9 d\u00f4sledky svojich \u017eelan\u00ed, keby sa vyplnili.<\/p>\n\n\n\n \u017diadny probl\u00e9m, \u017eiadna \u017eivotn\u00e1 komplik\u00e1cia, ktor\u00fa stretneme, nie je n\u00e1hodn\u00e1 ani bez\u00fa\u010delov\u00e1. Prek\u00e1\u017eky<\/strong>, ktor\u00e1 n\u00e1m br\u00e1ni \u00eds\u0165 ur\u010ditou cestou, m\u00f4\u017eu ma\u0165 viacero pr\u00ed\u010din:<\/p>\n\n\n\n Ako to rozl\u00ed\u0161i\u0165? Treba sa pozera\u0165 a \u017ei\u0165 srdcom a nie analytick\u00fdm, racion\u00e1lnym rozumom.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm na\u0161\u00edm \u010dast\u00fdm omylom je, \u017ee o\u010dak\u00e1vame \u0161\u0165astie zvonka. \u017de ho podmie\u0148ujeme vonkaj\u0161\u00edmi okolnos\u0165ami. Sme nespokojn\u00ed, lebo partner je tak\u00fd ak\u00fd je a nie je tak\u00fd ak\u00fd by pod\u013ea na\u0161ich predst\u00e1v mal by\u0165, \u017ee m\u00e1me nani\u010d pr\u00e1cu, stra\u0161n\u00e9ho \u0161\u00e9fa, nepodaren\u00fdch zamestnancov, \u017ee pr\u0161\u00ed, \u017ee svieti slnko, \u017ee je teplo, \u017ee je zima,… Len\u017ee pocit \u0161\u0165astia je vn\u00fatorn\u00fd stav <\/strong>a vonkaj\u0161ie okolnosti nemaj\u00fa na\u0148 podstatn\u00fd vplyv. Je to<\/strong> vec postoja<\/strong> k tomu, \u010do sa vo mne a okolo m\u0148a deje.<\/p>\n\n\n\n <\/strong>Na\u0161e v\u00fdhrady vo\u010di s \u013eu\u010fom a okolnostiam zvy\u010dajne vypl\u00fdvaj\u00fa z nespokojnosti so sebou<\/strong>. Nau\u010dili sme sa u\u017e v detstve od svojich rodi\u010dov a u\u010dite\u013eov pozera\u0165 sa na seba s v\u00fdhradami a v dospelosti pokra\u010dujeme v ich \u0161\u013eapajach a rob\u00edme to ist\u00e9 svojim de\u0165om. Deti sa sna\u017eia vyhovie\u0165 predstav\u00e1m rodi\u010dov, lebo chc\u00fa by\u0165 prijat\u00e9 a milovan\u00e9. Postupne v\u0161ak strat\u00edme sami seba, st\u00e1vame sa akousi zdeformovanou \u0161abl\u00f3nou, sme nespokojn\u00ed, kritick\u00ed a sebakritick\u00ed. Ke\u010f sa nau\u010d\u00edme milova\u0165 sam\u00fdch seba <\/strong>\u00faplne bez v\u00fdhrad<\/strong> a bez podmienok<\/strong>, zrazu si uvedom\u00edme, \u017ee nem\u00e1me v\u00fdhrady ani vo\u010di ostatn\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n Ak chceme zmeni\u0165 svet, mus\u00edme zmeni\u0165 seba<\/strong>, inak sa to ned\u00e1. \u010coko\u013evek, \u010do n\u00e1s v \u017eivote postretne, ka\u017ed\u00e1 udalos\u0165, ktor\u00fa si do \u017eivota pritiahneme, sa objav\u00ed z\u00e1konite ako reakcia na n\u00e1s samotn\u00fdch. \u013dudia okolo n\u00e1s, okolit\u00fd svet, alebo osobn\u00fd mikrosvet, v ktorom ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s \u017eije, je len na\u0161\u00edm zrkadlom. \u010coko\u013evek alebo ktoko\u013evek n\u00e1s ru\u0161\u00ed, roz\u010du\u013euje, rozosmut\u0148uje, n\u00e1m len ukazuje t\u00fa \u010das\u0165 n\u00e1\u0161ho vlastn\u00e9ho vn\u00fatra, ktor\u00fa nem\u00e1me prijat\u00fa, ktor\u00fa odmietame. Ak si mysl\u00edme, \u017ee sa n\u00e1s to net\u00fdka, vtedy sme si to sami pred sebou ve\u013emi hlboko ukryli. V procese sebauzdravenia je nutn\u00e9 vojs\u0165 do temnoty svojho podvedomia so svetlom l\u00e1sky, pochopenia a sebaprijatia.<\/p>\n\n\n\n Temnota<\/strong> pritom nie je ni\u010d zl\u00e9 ani stra\u0161n\u00e9, je to len nepr\u00edtomnos\u0165 svetla, nepr\u00edtomnos\u0165 poznania. Boj\u00edme sa toho, \u010do nepozn\u00e1me, \u010do nevid\u00edme. Preto sa strachu<\/strong> m\u00f4\u017eeme zbavi\u0165 pr\u00e1ve tak, \u017ee si na to, \u010doho sa boj\u00edme, pekne zbl\u00edzka posvietime.<\/p>\n\n\n\n S\u00edce poch\u00e1dzame v\u0161etci z jedn\u00e9ho, vy\u010dlenen\u00edm sa z jednoty sme sa stali individualitami, a tak si ka\u017ed\u00fd mus\u00ed svoju cestu sp\u00e4\u0165 k jednote prejs\u0165 s\u00e1m a svojim vlastn\u00fdm sp\u00f4sobom. Nikto druh\u00fd to za n\u00e1s nesprav\u00ed. A nikto druh\u00fd nem\u00e1 lep\u0161iu alebo hor\u0161iu cestu, m\u00e1 len odli\u0161n\u00fa cestu. Mnohokr\u00e1t ideme ok\u013eukami, vraciame sa zo slep\u00fdch uli\u010diek. Ka\u017ed\u00e1 ok\u013euka a slep\u00e1 uli\u010dka v\u0161ak m\u00e1 svoje miesto, je to neopakovate\u013en\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, ktor\u00e1 n\u00e1m m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 nar\u00e1s\u0165. Mnohokr\u00e1t sa pok\u00fa\u0161ame \u00eds\u0165 r\u00f4znymi skratkami. B\u00fdva to v\u0161ak zvy\u010dajne pr\u00edli\u0161 strm\u00e1 cesta a ak ju nezvl\u00e1dneme, vr\u00e1ti n\u00e1s kusisko nasp\u00e4\u0165. Neexistuje univerz\u00e1lny n\u00e1vod na \u017eivot, mo\u017eno okrem rady: \u017eime v m\u00fadrosti, v l\u00e1ske a vo<\/strong>v\u010fa\u010dnosti<\/strong>. Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s \u017eije svoj \u017eivot najlep\u0161ie ako vie. A \u010d\u00edm viac sa svojim byt\u00edm bl\u00ed\u017eime k Stvorite\u013eovi t\u00fdm viac sa v\u00fdznam slov l\u00e1ska, m\u00fadros\u0165 a v\u010fa\u010dnos\u0165 st\u00e1va na\u0161ou skuto\u010dnos\u0165ou.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u017dijeme v upon\u00e1h\u013eanej dobe plnej stresu a nedostatku \u010dasu. Dok\u00e1\u017eeme sa zastavi\u0165, dok\u00e1\u017eeme spomali\u0165 tempo? Za \u010d\u00edm sa nah\u00e1\u0148ame? Pre\u010do nem\u00e1me na ni\u010d \u010das? Pre\u010do sme v ustavi\u010dnom strese, ne\u0161\u0165astn\u00ed, nespokojn\u00ed? Je to o sp\u00f4sobe myslenia, o sp\u00f4sobe bytia. V\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s m\u00e1 ten probl\u00e9m, \u017ee st\u00e1le v hlave nie\u010do rie\u0161i: \u010do treba spravi\u0165, \u010do mus\u00edm stihn\u00fa\u0165, \u010do ma \u010dak\u00e1 doma, v pr\u00e1ci, … <\/p>\n\n